Tak píšem druhé pokračovanie psycho-thrilleru s názvom „O invalidnom vozíčku“. Zjednoduším si trochu prácu a vložím sem úryvok z listu, ktorý píšem svojmu bratovi –

Už dávno sa snažím vidieť veci z viacerých hľadísk. Už dávno sa snažím pochopiť, prečo sa daný človek pozerá na určitú vec-jav-skutočnosť práve tak, ako

Môj jubilejný tridsiaty blog začínam, ako som to urobil nedávno, básničkou: Šťastie „Ty si strašne domýšľaš“, povedala, a ja som si až po rokoch uvedomil,

Ach jo. Tiež máte občas pocit, že sa proti vám spikla celá zemeguľa, osud, život a čojaviemčoešte? Prečo? Čo som komu urobil, že ma chce

Nebudem sa dlho vykecávať a rovno prejdem k veci. Ak je medzi vami niekto, kto môj blog číta pravidelne, tak vie, ktorá bije. Pre ostatných