27. O invalidnom vozíčku (Michal Hellebrandt)
Zaumienil som si už dávnejšie, že v mojom blogovaní sa nebudem sťažovať a riešiť svoje zdravotné komplikácie – budem skôr písať o svojich myšlienkových pochodoch
Zaumienil som si už dávnejšie, že v mojom blogovaní sa nebudem sťažovať a riešiť svoje zdravotné komplikácie – budem skôr písať o svojich myšlienkových pochodoch
Jednou za čas se všichni sourozenci (teď už i s rodinami) sejdeme u taťky. Mám tyhle chvíle ráda, vždycky dobře pokecáme a je sranda. Doufám,
Tak bacha! Prituhuje! Tento blog som sa rozhodol začať poéziou(!). Nechajme, prosím, stranou fakt, akú umeleckú úroveň táto „poézia“ dosahuje. Ide o autorskú báseň, ktorej
Když jsem prošla všechna vyšetření, která diagnózu RS potvrdila, čekala jsem na termín do MS centra v Teplicích. Do Teplic jsem jela klidná. Samotnou mě
…zrovna dnes som ich mal celkom dosť. Celý deň. Vlastne celý deň bol jedna dlhá kritická chvíľka. Sú dni, keď to stojí za hovno (neviem,
„No – no, no – no – no – no, no – no – no – no, no – no there’s no liiiimiiit…“ – pozná
S manželem jsme spolu 16 let, z toho téměř dva roky manželé. Známe se ale celý život. Chodili jsme spolu na základku. Už tenkrát mi
No to som si teda vybral tému! O zodpovednosti? Choval som sa ja sám k sebe zodpovedne? Veľmi nie. Ale budiž mi ku cti, že
„Tak jsem se zhoršil“, opäť vychádzam z prvej vety románu „Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války“, ktorá je v Čechách hádam čítanejšia než biblia,
Raz dávno som premýšľal – áno, občas používam aj mozog, ale fakt len opatrne a občas – o tom, že keby som mal mimozemskej civilizácii
Áno, ten názov, ktorý som zvolil pre tento text znie odstrašujúco. Odstrašujúco v tom zmysle, že to neustále motivovanie okolím k tomu, aby sme my
Porovnávanie sa je dvojsečná zbraň. Je to trochu ako v tom známom porekadle o pesimistovi a optimistovi: pesimista vidí fľašu z polovice prázdnu a optimista